ENGCena obedu
Už máte odpoveď na otázku: kto
by mal zaplatiť za obed Vášho dieťaťa? Ja áno. Som to ja. Teda nemyslím si, že
by som za obed Vášho dieťaťa mal zaplatiť ja, ale Vaša odpoveď (podľa mňa) mal
byt: ja.
A na tomto mieste by sme
mohli túto tému uzavrieť. Lenže žijeme v spoločnosti, kde nie všetko je
v súlade so zdravým rozumom a Vaša cena za obed sa radikálne zvýšila,
preto je potrebné povedať viac.
Úlohou školy nie je poskytovať
deťom stravovacie služby, od toho sú iné inštitúcie. Ale keďže deti trávia
v škole veľa času, škola by mala zabezpečiť, aby sa deti mali kde najesť.
Či veríte alebo nie, zabezpečiť priestory a podmienky na vyučovanie na
Ružovej bolo oveľa jednoduchšie ako zabezpečiť deťom teplý obed.
V prvom rade si treba
uvedomiť, že v areály, kde sa práve nachádza naša škola nie je žiadna
jedáleň ani reštaurácia, kde by sa
varilo. Jediné miesto, kde sa dá najesť je výdajňa (jedlo sa tu len vydáva,
nevarí sa), ktorú prevádzkuje spoločnosť HASCO. Áno, vedeli sme to, už keď sme
sa rozhodovali, či presťahovať školu na Ružovú. Vždy máte aspoň dve možnosti,
tá druhá bola zánik. Dohodli sme sa teda s prevádzkovateľom výdajne, že jedlo
sa pre deti bude dovážať z Jedálne Fatra.
Keď som v úvode písal
o zdravom rozume, tak to nebola náhoda. Podľa zákona sa môže deťom
v škole podávať len strava zo školskej jedálne. Tak sme teda od apríla
tohto roku začali vybavovať, aby bola Jedáleň Fatra aj školskou jedálňou.
Nebudem vás zaťažovať podrobnosťami, ale môžem Vás ubezpečiť, že sme splnili
všetky zákonné podmienky a nebolo ich málo. Lenže ministerstvu školstva to
nestačilo a školskú jedáleň neschválilo. Svoje rozhodnutie oprelo
o dva absurdné tvrdenia. Prvé: podľa jazykového výkladu slova „jedáleň“ sa
musí vraj v jedálni jedlo aj konzumovať a v tej „našej“ by sa
jedlo len pripravilo a konzumovalo by sa vo výdajni. Druhé: zriaďovateľom
školskej jedálne vraj nemôže byť spoločnosť, ktorá prevádzkuje živnosť
(spoločnosť HASCO). Ani jeden z týchto argumentov nemá oporu
v zákone, preto sme sa proti rozhodnutiu odvolali a sme pripravení sa
s ministerstvom súdiť.
Aký to má súvis s cenou
obedu? Dostávame sa znova k pôvodnej otázke: kto by mal zaplatiť za obed
Vášho dieťa? Určite ste boli v reštaurácii na obedové menu, takže viete
koľko ste za obed zaplatili? Bolo to viac či menej ako 3€? Ako je potom možné,
že v školskej jedálni ste vlani za obed zaplatili približne 1€? Na školské
stravovanie poskytuje dotáciu štát prostredníctvom mesta alebo obce. Mesto ale
poskytuje dotáciu len školským jedálňam zaradením v sieti. Teda takým, čo
majú rozhodnutie z ministerstva. Takže kým nemáme kladné rozhodnutie
z ministerstva, na dotáciu môžeme zabudnúť. Aká veľká je tá dotácia? Asi 0,5€ na jeden obed. Pýtate sa, ako dokážu
v školskej jedálni navariť obed za 1,50€?
Tiež by ma to zaujímalo. Je na to asi viac vysvetlení, ktoré by si
zaslúžili samostatný blog: cena je úmerná kvalite a množstvu, alebo sú tam
ďalšie skryté dotácie, alebo je to naozaj možné a všetky reštaurácie majú veľké
zisky z trojeurových obedových menu....
Keď už hovoríme o cene, tak
ešte trochu počítania: podľa dodávateľa stravy sa cena obedu skladá
z dvoch zložiek: 1. réžia, náklady na samotné uvarenie jedla (energie,
mzdy, doprava...) je 1,20 € a je približne rovnaká či varíte jedlo pre
šesťročného prváčika alebo dospelého učiteľa. 2 . hodnota potravín je 1,40 €, (II. stupeň)
prípadne 1,10 € (I. stupeň). Určite chodíte nakupovať a občas si niečo
doma uvaríte. Tak posúďte sami, či je to cena, ktorú ste ochotní zaplatiť za
jeden obed Vášho dieťaťa v škole.
Juraj Droppa