ENGDomáce úlohy
Podľa údajov
z ročenky OECD z roku 2014 sa 15-ročný žiaci v Šanghaji venujú
týždenne domácim úlohám 13,8 hodiny, slovenskí 3,2 hodiny. Pre zaujímavosť
niekoľko ďalších krajín: Rusko 9,7 hodín/týždenne, Singapúr 9,4 hod. ,
Taliansko 8,7 hod., Česká republika 3,1
hod., Južná Korea 2,9 hod., Fínsko 2,8 hod. Je zaujímavé, že na „chvoste“
rebríčka je Fínsko, pretože táto krajina zároveň patrí medzi tie, v ktorých
žiaci trávia najmenej hodín v škole. Fínske deti sú teda málo v škole
a zároveň málo času venujú domácim úlohám. Napriek tomu dosahujú
v testoch PISA jedny z najlepších výsledkov. Naopak v Taliansku trávia žiaci veľa
času v škole (891 hodín ročne oproti fínskym 632 hodinám), zároveň venujú
veľa času domácim úlohám (8,7 hod. týždenne oproti fínskym 2,8 hod.)
a pritom sú ich výsledky v testoch PISA o dosť horšie ako výsledky
fínskych žiakov. Kvalita a efektívnosť sú teda aj vo vzdelávaní
dôležitejšie ako samotná kvantita.
O tom, či
žiaci majú dostávať veľa alebo málo domácich úloh sa vedú dlhé debaty. Ja by
som položil otázku ešte radikálnejšie. Nejde o množstvo ale
o princíp: Majú žiaci dostávať vôbec nejaké domáce úlohy?. Tu je pár
argumentov ZA a PROTI:
ZA
Pri
prevládajúcom frontálnom vyučovaní sú žiaci málo aktívni. Väčšinu času len
počúvajú a sledujú spolužiakov a učiteľa. Aby sa dieťa skutočne niečo
naučilo, potrebuje si to samo vyskúšať a precvičiť. A to je jedna
z hlavných funkcií domácich úloh.
Pre štúdium na
strednej a hlavne na vysokej škole je dôležitá schopnosť samoštúdia. Žiak, ktorý sa dostatočne skoro
nenaučí sám sa doma učiť, môže mať neskôr problémy na strednej a hlavne na
vysokej škole.
Pravidelné
zaznamenávanie a vypracovávanie domácich úloh je vhodným prostriedkom na
rozvíjanie pocitu zodpovednosti, sebadisciplíny a povinností.
Vďaka domácim
úlohám môžu rodičia doma sledovať, čo sa deti v škole učia. Okrem toho
vytvárajú úlohy vhodnú zámienku a príležitosť na vzájomnú komunikáciu
medzi rodičmi a deťmi.
PROTI
Vyučovanie
dnes zaberá žiakom viac času ako kedykoľvek v minulosti. Škola by si preto
nemala nárokovať ešte ďalší čas na domáce úlohy. Poobedia majú mať žiaci voľné
na iné aktivity, ktoré sú pre ich rozvoj tiež dôležité.
Učiť sa možno
rôznymi formami, škola predstavuje iba jednu z nich.
Žiaci majú
denne 4 – 5 rôznych predmetov. Ak by na väčšine z nich dostali domácu
úlohu v rozsahu 20 minút, znamenalo by to takmer dve hodiny domácich úloh
denne, čo je veľa.
Učiteľ má čas
skontrolovať úlohu iba pár žiakom. Väčšina tak na svoju domácu úlohu nedostane
spätnú väzbu, čo význame oslabuje jej efektívnosť.
Deti si často
s úlohami nevedia rady a zamestnávajú s nimi rodičov, čo nie
všetci rodičia vítajú.
K uvedenej
téme existuje aj nemálo vedeckých štúdií, jedna dokonca 25 ročná tu: http://www.interez.sk/myslite-ze-domace-ulohy-ziakom-pomahaju-25-rocna-vedecka-studia-ukazuje-skutocny-efekt-deti/
Drvivá väčšina
štúdií ukazuje, že neexistuje jednoduchá korelácia medzi množstvom domácich
úloh a výsledkami školského systému. Ak narazíte na odbornú štúdiu, ktorá
odporúča domáce úlohy ako vhodný nástroj na zlepšenie školských výsledkov,
upozornite ma na ňu, rád si ju prečítam. Zatiaľ pre mňa ostáva zmysluplnosť
domácich úloh stále otázna.
Juraj Droppa.