ENGAko učiteľ spozná žiaka, ktorého učenie baví?
Motivácia žiakov patrí k významným faktorom
vplývajúcim na vyučovací proces.. Niektorí sa pre učenie motivujú rýchlo, iným
to trvá dlhšie a niektorí sa pre učenie nezmotivujú nikdy. Aj taká je
realita. V prípade, že učiteľ nevenuje motivácii žiakov dostatočnú pozornosť,
znižuje efektívnosť svojho pedagogického snaženia.
V dnešnej dobe je každému známe, že existuje motivácia vonkajšia
a vnútorná. Pri vonkajšej motivácii ide najmä o snahu získať odmenu (bicykel za
vysvedčenie) alebo sa vyhnúť trestu (zákaz používať počítač pre zlé známky).
Dnes nám ale rôzne vedecké experimenty
prinášajú ďalšie a ďalšie dôkazy, že takto to funguje dobre, ale len
u rutinných činností. Tam je možné naozaj výkon zvýšiť vidinou odmeny či
hrozbou trestu. Lenže učenie nie je rutinná činnosť. Naopak. Každý človek sa
rodí s úžasnou schopnosťou a potrebou orientovať sa vo svojom okolí,
potrebou porozumieť tomu, ako čo funguje a prečo? Preto sa naučí hovoriť,
chodiť, komunikovať, poznávať predmety okolo seba a zachádzať s nimi.
Preto tiež dieťa stále kladie otázky. Prečo? A žiadnu vonkajšiu motiváciu,
odmeny a tresty k tomu nepotrebuje. Naopak, dieťa často kladie otázky
i napriek veľkej nechuti niektorých rodičov im odpovedať.
Prirodzené učenie
prináša radosť s poznania. Dnes vieme,
že keď sa niečo naučíme, mozog vyprodukuje dopamínovú odmenu, ktorá má
v mozgu rovnaké cieľové miesto ako napríklad heroín. Učenie samo prináša
dobrý pocit, a to je silnou motiváciou k ďalšiemu poznávaniu
a pokračovaniu v učení. Preto deti, pokiaľ nie sú „pokazené“, už
ďalšiu vonkajšiu motiváciu k učeniu nepotrebujú. Experimenty ukazujú, že
keď začneme za učenie deti odmeňovať alebo ich k učeniu nútiť, môže to vnútornú
motiváciu úplne potlačiť. To občas aj v školách robíme a presne takto
deti často „pokazíme“.
Vnútorne motivovaného
žiaka uspokojuje samotné učenie. Medzi vnútorné motívy pri učení patrí sebarealizácia,
zvedavosť, radosť z objavu, výkonnosť, potreba pochopiť, spolupracovať
s druhými a niekam patriť. Pre vnútornú motiváciu žiaka je potrebné, aby
učenie vnímal ako zmysluplnú činnosť. Ani jeden učiteľ však nemôže žiaka
priviesť k úspechu, ak žiak sám nechce. Je možné ho povzbudiť, ukázať mu cestu,
ale reálne kroky musí urobiť sám za seba.
Určite sa už mnoho učiteľov zamýšľalo nad tým,
ako vlastne spoznať v škole žiaka, ktorý je perfektne vnútorne motivovaný,
ktorý sa rád učí a je v škole spokojný.
Nad touto skutočnosťou sa zamýšľala aj Soňa Rýdl, lektorka programu Rešpektovať a byť
rešpektovaný. V jednej z diskusií uviedla základné znaky zaujatého a vnútorne
motivovaného dieťaťa:
1. Je
zaujaté a hlboko ponorené do riešenia úlohy.
2. Prejavuje
emócie, radosť, prekvapenie a nadšenie z toho, že niečo pochopilo.
3. Dáva
otázky k téme.
4. Vie
povedať, že niečomu nerozumie.
5. Chyby
vníma ako impulz k tomu, že má niečo urobiť ináč.
6. Púšťa
sa aj do náročnejších úloh, vynakladá veľkú snahu na prekonávanie prekážok.
7. Nepotrebuje
žiadnu odmenu a pochvalu. Robí veci preto, že mu dávajú zmysel
a tešia ho.
Koľko takýchto detí sedí dnes v našich triedach?
Juraj Droppa